Planeta pre Pantanov

U nich je teraz jar, na kríkoch rozkvitli veľké, prekvapujúco pestré kvety, nad dunami vanie teplý vánok. Malý sa roztržite obzerá, prehrabáva sa vo vyhladených kamienkoch. Ponad plece pozerá ku končiaru, odvracia sa, skloní hlavu a chvíľu nehybne sedí. Nato sa rozhodne, načiahne ruku rovno ku mne a stlačí klapku výzvy tesne pod Tomovým nosom.

— Dobrý deň, Stas, — hovorí. — Už si si pospal?

— Áno, — odpovedám. Je mi do smiechu, hoci sa mi chce, strašne spať.

— Ale by bolo dobre zahrať sa teraz, však, Stas?

— Áno, — súhlasím. — Nebolo by zle.

— Svrček na peci, — povie a chvíľu mlčí. Čakám.

— Dobre, — čulo hovorí Malý. — Tak sa teda zasa pozhovárame, dobre?

— Pravdaže, — prisviedčam. — Zhovárajme sa.

Arkadij Strugackij

Boris Strugackij

Planéta pre Panťanov

Z ruského originálu Malyš, Detskaja literatúra, Leningrad 1973,

preložila Viktória Slobodníková.

Vyšlo vo vydavateľstve Tatran, Bratislava 1976, ako 3195. publikácia a 28. zväzok edície Zenit, ktorú rediguje dr. Ivan Izakovič.